Stanislav Gont (41), Dezider Heinisch (18), Ján Semenák (20) a Pavol Bátor (28). Mladí chlapci a muži odpočívajú v pokoji na krompašskom cintoríne. Obete streľby četníkov z 21. februára 1921. Práve pri hrobe martýrov sa začína každoročná spomienka na najväčšiu tragédiu nášho mesta v novodobých dejinách a nebolo tomu inak ani v tomto roku.

Kytice, vence a sviečky sú prejavmi vďaky, úcty a spomienok na tých, ktorí zahynuli v „boji“ o chlieb každodenný.

Ako uviedla primátorka mesta Ing. Iveta Rušinová v slávnostnom príhovore, odkaz Krompašskej vzbury, krompašských žien a mužov musí byť mementom pre každú vládu, pre každého zamestnávateľa. Ľudia nedokážu žiť a vychovávať svoje detí  o hlade a v neľudských podmienkach. Je povinnosťou každej spoločnosti vytvoriť životné podmienky tak, aby matky nemuseli povstať proti  biede a útlaku, aby otcovia nemuseli vraždiť a byť vraždení pre kúsok chleba.

„Aby človek, ktorý chce pracovať nebol nútený neustále opúšťať svoju rodinu, svoje malé deti a starých rodičov preto, aby im mohol zabezpečiť základné životné potreby. Sociálny program musí byť nastavený tak, aby bol spravodlivý voči všetkým vrstvám spoločnosti a nezvýhodňoval len niektoré skupiny obyvateľov. Každý občan má právo žiť v bezpečnom a demokratickom prostredí na celom území Slovenskej republiky. Každý občan a najmä ten, ktorý pracoval celý život, vychoval deti, platných členov našej spoločnosti má právo na dôstojnú starobu a nie na živorenie. Veď nám to zaručuje aj naša Ústava. Aj tí najchudobnejší a najbezvládnejší musia mať pocit istoty, že sa o nich niekto v starobe a chorobe postará a nebude trpieť len pre to, že nemá dostatok peňazí,“ zdôraznila primátorka mesta.

Nezabúdať na odkaz Krompašskej vzbury, pamätať na obete nielen streľby, ale aj súdnych procesov či tých, ktorí prišli o prácu a živobytie, by malo byť prioritou v pamäti budúcich generácií. Tak, ako si na vzburu spomínajú súčasníci, hoci väčšinou „iba“ tí, skôr narodení. 

„Zachovajme si aj do budúcna spomienku na tragické krompašské udalosti a pričiňme sa všetci o to, aby sa už nikdy a nikde neopakovali tragické udalosti, ktoré sa udiali pre 101 rokmi v našom meste. Toto je výzva a posolstvo ľudí, ktorí v roku 1921 povstali a otvorene vyjadrili svoju nespokojnosť so životom a životnými podmienkami aj  za cenu straty slobody, za cenu straty ľudských životov,“ dodala primátorka.

Hlad je zlým radcom a toto musíme mať na zreteli v každý čas a v každej dobe.